Bienvenido en Malaga! alebo začiatky v svete hispánskom

Autor: Lenka Bosá | 25.10.2012 o 12:02 | (upravené 25.10.2012 o 12:26) Karma článku: 7,02 | Prečítané:  386x

Neuveriteľné. Po hodine nervov, či mi vezmú nadmieru ťažkú batožinu zistím, že limit bol o 5 kíl vyšší?  Nevadí, možno to bol len účinný spôsob ako odbúrať stres z odchodu a chvalabohu som nevyložila spôsob skamarátiť sa so spolubývajúcimi – slovenskú Hruškovicu. Sediac v lietadle si prehrávam posledné hodiny na Slovensku. Oficiálnu rozlúčkovú party, ktorá ubehla nadmieru vydarene i keď na začiatku pripomínala kar japonského velvyslanca, nekonečný tréning, ktorý ma zbavil povinnosti celodenného balenia a napokon balenie vecí, dokumentov, spomienok a vízií do budúcnosti.

Čínska spolužiačka, španielsky profe a Čínska spolužiačka, španielsky profe a "Dobrý deň"Lenka

 

Let ubehne rýchlo. Tesne po vzlietnutí som si spomenula na nedávny výrok mojej poslednej životnej lásky: „Pri ceste v zásade buď spím, počúvam hudbu, alebo si v hlave prehrávam krátke erotické scénky.“ Referoval to síce na cestu autobusom a jeho neschopnosť čítať si v dopravných prostriedkoch, ale bez rozmýšľania som sa inšpirovala a vybrala si možnosť ... spať.

Por Fin! Bienvenido en Malaga! Na začiatku mojej španielskej kariéry mi bude pomáhať Viki, trochu náladová a ustarostená, zato veľmi milá španielka. Niet času na pochybnosti, zapínam španielske skilly a pýtam sa Viki ako sa má, či ešte študuje a zaháňam únavu z celého víkendu. Ideme pozrieť byty, môj budúci domov. Prvý je v úplnom centre mesta. Hola! Kričí na nás z balkóna tak mladý ako neudržiavaný Španiel Fabio. „La puerta esta aquí,“ – ukazuje na zhrdzavený vchod pripomínajúci opustené dvere do atómového krytu, ktorými naposledy prechádzal generál Franco. Izba je super – dvojposchodová s balkónom, ale na prežitie v tomto doupeti by som musela huliť minimálne toľko, čo majiteľ.. a predsalen nemusím s miestom bydliska meniť hneď aj životný štýl. Fabio nám ponúka kávu, ktorú práve pripravil na ruskej dvojplatničke, ale ľutujeme, už musíme ísť. V preklade, utekáme s Viki dole schodami, čo nám sily stačia. „Fuj, tak na tento byt zabudni,“ prízvukuje mi rýchlo Viki, akoby som o tom vôbec uvažovala. Kým sa vyberieme skúmať ďalšie príbytky, Viki vyhlásila pauzu na poopicovú bocadillo (v jej prípade) a kávu (v mojom prípade). Fiesty v Malage sú predsalen tvrdý oriešok, ale o tom neskôr.

Izby sú už požívateľnejšie, ale pri pomere cena-kvalita, si taktiež treba upratať priority:

1. Relatívne blízko pláže a centra

2. Schopní spolubývajúci

3. Miesto pre návštevy

4. Pártyschopnosť bytu i obyvateľov

5. Množstvo svetla v byte, keďže napriek vplyvu aktuálnej módy stále nie som vampír

Po štyroch bytoch ma sprevádzala ich majiteľka – postaršia peruánčanka žijúca v Malage so silným juhoamerickým prízvukom. Výsledok? Po telefóne jej nerozumiem ani slovo ale naživo je to celkom fajn. Odmietam možnosť žiť v byte s ňou, takisto v byte o ulicu vedľa, ktorý bol síce pekný, ale spolubývajúci ani len nevyliezli z izby.

Luki - Lucky, so štýlovým opaskom

Na druhý deň sme šli venčiť jej požičaného psa a pozrieť si ďalšie dva. Vďaka tomu som spoznala ako v Španielsku Vodafone zavádza káble a že ujovi inštalatérovi je v 20°C a miernej obezite mimoriadne teplo. Mimochodom pripínal kábel o stenu zošívačkou, a čudoval sa, prečo sa tak usmievam. Po 20 minutách a asi 40 povzdychoch „Que calor!“ sa v byte ocitol aj Peruánkin syn Francisko tak sme sa pobrali do bytu číslo 4. Podkrovný byt s veľkou terasou, veľkou obývačko-kuchyňou... a najmenšou izbou na svete. Z izby, ktorá má samostatný vchod cez terasu, sa vymotala rozospatá Mexičanka. Na prvý pohľad sympatická asi 20 ročná študentka dizajnu na Erazme. Vymenili sme zopár viet, pozrela som si aj jej izbu, zistila som, že máme rovnaký foťák.. a bolo rozhodnuté. Najbližšie mesiace budem v miniatúrnej izbe, ale dobrej spoločnosti a mierne pochybnej štvrti blízko centra. Aspoň do konca januára kedy sa budú všetci Erazmáci meniť a bude viacej možností posunúť sa bližšie k centru a pláži.

Vnuča

 

Život v Malage /ráno/

Život v Malage je podobný ako v iných hispánskych mestách. Mesto sa prebúdza trhom, kde sa ráno zbiehajú predavači ovocia, zeleniny, rýb a morských príšer. Väčšina ľudí a úradov ožíva okolo deviatej... a potom oklolo 10tej- 11tej sa prebúdzajú študenti, ktorí majú v to ráno voľno, aby stihli trh. Tí adaptovaní, ktorých netrápia kalórie idú na obligátnu Chocolate con Churro, teda horúcu čokoládu so sladkou šiškou, my ostatní sme verní káve, čaju a stredoeurópskym raňajkám. Záležitosť na ktorú si treba zvyknúť je, že medzi 14:00- 16:00 svet spí. Aspoň pre Malagčanov a ostatné národy, ktoré si užívajú siestu. V tomto čase nefunguje škola, študijné oddelenie, reštaurácie, predajňa električeniek, akúkoľvek úrady... Dobrá správa je, že okolo 16-17 sa dvere opäť otvárajú, ale nečakajte stopercentný výkon.

Ako funguje život na pláži zistím, keď si pojdem ráno zabehať, ale večer sa tam údajne žúruje J

ŠKOLA

Španieli sú veľmi milí a ochotní!!! Teda väčšina z nich. V deň tretieho dňa semestra som zamierila do univerzitného centra Teatinos o niečo skôr, aby som stihla populárne študíjne oddelenie otvorené do 14tej. Teta Beatriz začala rozprávať pomalšie akonáhle pochopila, že nie som Španielka. Dala mi možnosť zmeniť si predmety, ak sa mi náhodou nejaký čo mi vybrali nepáči. Vale, toto by sme mali. Teraz mám 3 hodiny voľna. Všetky hodiny pre Masterov začínajú až o 16:00. Neviem, či pre pokročilé fiesty, nedostatok miesta, alebo pracovné vyťaženie študentov, ale dá sa na to ľahko zvyknúť. S pevným rozhodnutím pokoriť heslo na univerzitnú wifi si nenápadne sadám medzi ostaných študentov a po pár minutách sa pýtam chica oproti, že ako to funguje. „Prosím ťa, nevieš heslo na miestnu wifi?“. „No, tu nie je heslo, musiš si nakonfigurovať počítač,“ vraví. Výborne, to sa mi asi so španielskym super-návodom na stránke, ktorú nenačítam nepodarí. Hodím na seba výraz blondýny kríženej s ranenou srnkou a pýtam sa: „A to sa ako robí?“. Chlapec chytil do ruky môj počítač a  veľmi sa snažil, ale po 15 minutách šťuchania do slovenskej klávesnice ma poslal na oddelenie informatiky. Pravda je, že som to oddelenie nenašla, ale zisťujem, že sa mu to asi aj podarilo, len nemám správny nickname. Väčšia škoda je, že si neviem zapamätať tieto španielske ksichty. Všetci vyzerajú rovnako. Mohla som ho aspoň za toľkú snahu pozvať dodatočne na kávu, alebo chocolate. Pre život v Malage a budúce výlety nutne potrebujem španielskych kamarátov J

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?