Na jednej strane chápem, že sa o svoje dieťa boja. Chcú vedieť aký mali cez deň program, aké je ubytovanie, strava, kamaráti. Proste všetko. Na druhej strane je mobil veľká nevýhoda, hlavne pre nás, vedúcich. Dieťa dostane na obed napríklad špenát. Špenát by nejedlo ani doma lebo ho nemá rado. Napriek snahe vedúceho dieťa jesť odmieta a hneď ako sa vedúci čo len na sekundu otočí dieťa tanier odnesie. Rodič poobede volá a dieťa mu povie že strava je hrozná, nútia ich jesť a ono je strašne hladné...Alebo sa na izbe malých dievčatiek strhne bitka o to, koho je neporiadok na stole. Dievčatká sa rozplačú a hneď volajú domov, že sa im v tábore nepáči, ostatní ich bijú a ony chcú ísť domov.Mobily takisto aj rušia program. Dieťa je na nejakej táborovej súťaži alebo inom programe a keď mu rodič zavolá nechá všetko tak a ide telefonovať. Môžeme sa snažiť ako len chceme, hovoriť deťom, že s každým problémom majú prísť za svojím vedúcim, že sa všetko vyrieši. Ale je jasné, že ak má dieťa po ruke mobil zavolá rodičovi, lebo mu viac dôveruje ako niekomu koho pozná zopár dní.Ak dieťa často volá s rodičom môže mu aj prísť smutno, chce ísť domov. Najhoršie je ak dieťa nakoniec prehovorí rodiča nech poň príde, že chce ísť domov. Nikomu o tom nepovie, len sa zrazu z ničoho nič objaví v areály rodič s tým, že berie dieťa domov. Z osobnej skúsenosti potom rozmýšľam, či som ja zlá vedúca, keď chce ísť dieťa domov. Lebo ak chce ísť dieťa domov je to zlyhanie vedúcich.Milí rodičia, skúste nabudúce porozmýšľať, či vaše dieťa skutočne tak veľmi potrebuje mobil v tábore. Radšej si vypýtajte číslo na vedúceho, on vám určite dovolí zavolať vášmu dieťaťu na jeho mobil.
